Budova kina pri vstupe do štôlne Ladislav, v ktorej sa vďaka nadšencom zo Železníka i dnes premietajú filmy, bola vybudovaná v roku 1929 ako prevádzkový objekt banskej spoločnosti. Divadelné predstavenia i nemé filmy boli určené pre banských robotníkov zo širokého okolia, keďže v tom čase to bolo jediné kino v celom okrese. Len tri roky potom, ako bol v Československej republike premietnutý prvý zvukový film (v Ústí nad Labem, neskôr v pražskej Lucerne) - v roku 1932 bol zabezpečený nový premietací stroj, ktorý umožňoval premietanie i zvukových filmov. 

Osud kina je podobný ako osud banského závodu. Po druhej svetovej vojne bolo znárodnené, neskôr, v roku 1953 ho začlenili pod závodný klub ROH. Kino dostalo budovateľské pomenovanie „Stachanov“, ktoré má dodnes. Kino však prežilo i zrušenie banského závodu a obyvateľom obce i návštevníkom z okolia slúžilo až do deväťdesiatych rokov minulého storočia. Osud kina spečatila oprava pôvodného historického premietacieho stroja zroku 1932. Opravu realizovalo Združenie prevádzkovateľov a pracovníkov kín, no po oprave sa stroj na svoje miesto v železníckom kine už nevrátil. Poputoval do súkromnej kinematografickej zbierky Rudolfa Šustera v obci Medzev.

Budova však ostala zachovaná ako súčasť pamiatkovej zóny, ktorú vyhlásili v roku 1991. Jej stav bol však žalostný až do roku 2014, kedy sa skupinka mladých nadšencov rozhodla obnoviť premietanie v kine Stachanov. Kinosála slúži nielen na premietanie filmov ale i ako miestny klub. Táto prvá lastovička podnietila postupný záujem o lokalitu Železníka a dobrovoľnícke aktivity na opravu objektov v pamiatkovej zóne obce. 

Andy Sekanová