Katarínka sa nachádza na západnom Slovensku v lesoch Malých Karpát 20 km severne od Trnavy neďaleko obcí Dechtice (do ktorej katastra kláštor patrí) a Naháč.
Kláštor, ktorý patril františkánskemu rádu, bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Komplex je postavený v zaujímavom ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami talianskym staviteľom Pietrom Spazzom. Katarínka bola miestom rušného života mníchov a cieľom mnohých pútí pospolitého ľudu. V sedemnástom storočí bola niekoľkokrát poškodená tureckými vpádmi či cisárskymi vojskami, no vždy bola opravená a život v nej koloval ďalej. Čo však nedokázali vojská, to sa podarilo politike - v júli 1786 bol kláštor dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Mnísi museli toto miesto opustiť, inventár bol porozdávaný okolitým kláštorom i obciam a kláštor začal pustnúť a meniť sa v ruiny. Zdalo by sa, že tu končí jeho zaujímavá a búrlivá história.
Dnes možno vidieť ešte dobre zachované kostolné ruiny s vežou a zvyšky jedného krídla kláštornej budovy. Kláštor leží mimo hlavných ciest i významných turistických chodníkov, čo na jednej strane pomohlo k jeho zachovaniu v celkom dobrom stave (aj po dvesto rokoch chátrania stoja múry i veža kostola), no na druhej strane kláštor zostal ukrytý pred zrakmi i pozornosťou väčšiny milovníkov histórie a vzácnych pamiatok. Ale každý návštevník, ktorý sa ocitne pri týchto majestátnych ruinách je očarený ich krásou, dôstojnosťou i zvláštnou magickou atmosférou vyžarovanou niekoľkostoročnými kameňmi v majestátnom tichu okolitej lesnej pustatiny.
Hypotetická rekonštrukcia pôvodného vzhľadu kláštora
Krátka histŕia Kláštora sv. Katatíny
- koncom 16.stor. - údajné zjavenia sa sv. Kataríny istému pastierovi, ktorý na tomto mieste vytvoril v skale malú kaplnku - jaskyňu, neskôr tu postavili drevenú kaplnkua
- 1617 - sv.Katarína sa zjavila Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý tu oral.
Mladík Ján Apponyi, syn bohatého grófa z Jablonice, vedie pustovnícky život v jaskyni na tomto posvätnom mieste. Po násilnom odvlečení rodičmi domov na druhý deň umiera. Ešte dnes je uctievaný ako kandidát svätosti - 1619 - v kláštore už bývajú prví dvanásti mnísi
- 1645 - kláštor a kostol vydrancovaný a podpálený vojskami Juraja Rákociho I. počas stavovského povstania
- 1646 - obnova a prestavba objektov synom zakladateľa Gabrielom Erdődym a jeho manželkou Juditou Amade.
Kostol rozšírený na rozsiahlejší chrám, ktorému pravdepodobne pôvodný z r.1618 slúžil za sanktuárium - asi v pol. 17.stor. - pri kláštore založené laické Bratstvo pásikárov (chordigerov), ktorého členovia sa popri náboženských aktivitách venovali najmä chorým a chudobným. Pre údajné zneužívanie odpustkov a milostí Jozef II. zrušil aj toto spoločenstvo dekrétom z r. 1782.
- 1663 - prepad kláštora Turkami a po ich vypudení cisárskymi vojakmi, ktorí ho rovnako vyplienili a zavraždili tu sa ukrývajúcich šľachticov
- 1683 - kláštor poškodený vojakmi Imricha Tőkolyho
- 1697 - počas početnej púte - snaha lichtenštajnských vojakov násilím získať mladých verbovancov - sú ľudom zatlačení do chrámu, kde bol jeden z vojakov zabitý
- 1701 - 9.január - vraždou poškvrnený kostol je opäť vysvätený. Juraj a Krištof II.Erdődy listinou potvrdzujú, že budú kláštoru dávať 500 rýnskych dukátov na údržbu
- 1710 - 9.september - v svätokatarínskom kláštore umiera na choleru, ktorej podľahlo viacero františkánov, známy náboženský spisovateľ píšúci slovenčinou - Benignus Smrtník (nar. 1650), autor diela " Kunšt dobre umríti ".
- v priebehu 18.stor - početní dobrodinci - hlavne bohatá šľachta, no i prostí ľudia z okolia - štedro obdarúvajú svätokatarínsky kláštor a niektoré rody sa tu nechávajú i pochovávať (Erdődyovci, Apponyiovci, Labšanskí)
- 1782 - sťažnosti naháčskeho farára Juraja Fándlyho, že väčšina jeho veriacich radšej navštevuje kostol sv.Kataríny pri kláštore, než vlastný farský kostol v Naháči. Svoje rozhorčenie vyjadril aj v známom diele z r.1789: Dúwerná zmlúva mezi mníchom a diáblom (prvé dielo písané spisovnou bernolákovskou slovenčinou)
- 1787 - 22.január - kláštor prevzatý do štátnej správy, vykonaný súpis a odhad majetku
cenné predmety a bohatý inventár postupne prenesené do okolitých farských kostolov, mnohé však rozkradnuté a navždy stratené... - - 10. február - poslední rehoľníci vysťahovaní
- 1788 - 1792 : opustený kláštor obývajú siedmi vojenskí invalidi z Trnavy
- 1793 - traja zlodeji vykradli rodinné hrobky pod kostolom
- 1797 - pustnúce objekty odkúpil gróf Jozef Erdődy, z úcty k pozostatkom svojich predkov, nezabránil však ich postupnej skaze a premene v ruiny
- 1811 - súsošie Kalvárie spred kostola prevezené Erdődyovcami do Dechtíc
- 1835 - posledná zmienka o funkcii "strážcu sv. Kataríny" (vtedy - Dechtičan Jozef Kollár)
- 1869, 1891 - historici sa začínajú zaujímať o Kláštor sv. Kataríny
- Odoricus Balázsovits: "Brevis Historia..."
- Pál Jedlicska [Pavol Jedlička]: "Malokarpatsképamätihodnosti"
- 1930te roky - skautské tábory na Katarínke (napr. historik Hadrián Radváni), výlety františkánskych novicov
Viac info na www.katarinka.sk