Takmer 30-tisícové mesto Lučenec turistom rozhodne má čo ponúknuť. V centre Novohradu nájdu fanatici histórie množstvo niekoľkoposchodových meštianskych domov aj kostolov. Za najznámejšiu pamätihodnosť mesta sa však považuje Neologická synagóga.

Tá má len necelých sto rokov. Bola postavená v rokoch 1924-1925 a nahradila schátralú eklektickú synagógu z roku 1863, keďže tá bola pre početné židovské obyvateľstvo v meste primalá.

Novú stavbu naprojektoval maďarský architekt Leopold Bauhorm, ktorý postavil 20 synagóg v Maďarsku. Na území Slovenska sa podieľal na výstavbe synagógy v Nitre a rekonštrukcii synagógy v Liptovskom Mikuláši. Lučenecká synagóga bola slávnostne odovzdaná 8. septembra 1925. Budova mala (a dodnes má) výšku 35,4 metra s  kapacitou vyše 1100 osôb. Slúžila na slávnostné obrady až do druhej svetovej vojny. V jej priebehu bola pamiatka čiastočne zničená, v interiéri sa pravdepodobne konali popravy niekoľkých židovských obyvateľov. O popravách svedčia dodnes viditeľné stopy po guľkách v strope.

Čítať ďalej: Neologická synagóga v Lučenci

Na Slovensku máme mnoho zaujímavostí podobných svetovým unikátom. Stačí spomenúť sochu Ježiša Krista v obci Klin neďaleko Námestova, Eiffelovu vežu v Svrčinovci na Kysuciach alebo zrakovú pyramídu v Súľove.

Holíčsky "Stonehenge" je však iný v tom, že ide o objekt vytvorený pôvodnou civilizáciou. Nazýva sa aj rondel a ide o unikátny komplex opracovaných kameňov pravdepodobne z doby bronzovej.

Čítať ďalej: Aj na Slovensku máme "Stonehenge"

Zemianske Kostoľany sú známe predovšetkým pre jednu z najväčších tepelných elektrární na Slovensku. Obec s takmer 2 000 obyvateľmi nachádzajúca sa v okrese Prievidza má však aj bohatú históriu a množstvo atraktívnych pamiatok. 

Jednou z nich je Renesančný kaštieľ, ktorý stojí v dedine už od obdobia okolo roku 1600. Vtedy bol kaštieľ vystavaný ako štvorvežová opevnená budova. Bol vybudovaný rodom Kostolániovcov, ktorý sa do Kostolian presunuli zo svojho hradu z neďalekého Kamenca pod Vtáčnikom.

Budova prešla počas svojej existencie viacerými menšími prestavbami v 18., 19. a 20. storočí. Z pôvodnej stavby sa zachovali dve nárožné veže s nárožným bosovaním. Vstup do kaštieľa bol pôvodne padacím "mostom".

Čítať ďalej: Renesančný kaštieľ v Zemianskych Kostoľanoch

Hrad Beckov patrí medzi najkrajšie zrúcaniny Slovenska. Beckov preslávila povesť o obľúbenom šašovi Beckovi, ktorý si dal u svojho pána Stibora postaviť sídlo na neďalekej skale.

Táto povesť je však absolútne nereálnou, keďže hrad svoju históriu začal písať už v 12. storočí. V tom čase bolo 60 metrové bralo, na ktorom sa hrad nachádza prvýkrát osídlené. V 13. storočí, potom čo z osady vznikol kamenný hrad sa majetku zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Palatín postupne získal aj ďalšie okolité hrady: Trenčiansky, Čachtický a Tematín. Po Matúšovej smrti v roku 1321 pripadol majetok kráľovi, a tak sa mohla začať písať história hradu prakticky odznova.

Čítať ďalej: Hrad Beckov

Čachtické podzemie sa rozprestiera rovnomerne pod celými Čachticami. Ide pôvodne o vínne pivnice z 15. storočia. V tom čase sa tu nachádzalo víno, ktoré putovalo aj na stoly Mateja Korvína.

V 16. storočí začali z pivníc vznikať samotné chodby, a to niekedy za éry Orságovcov. Chodby s viacerými poschodiami vybudovali bežní obyvatelia najmä ako úkryt pred nekompromisnými tureckými vojskami. Napriek tomu boli katakomby ľahko prístupné. Z vchodov zo záhrad viedli chodby do ďalších častí s križovatkami tzv. líščich dier cez ktoré sa bežní ľudia plaziačky alebo v skrčenej polohe dostali do úkrytovej časti chodieb. 

Čítať ďalej: Čachtické podzemie

Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch je jedným z najstarších kostolíkov na Slovensku. Podľa najnovších výskumov pochádza ešte z čias Veľkej Moravy z 9.-10. storočia. Budova pôvodne súvisela s cestou na hradisko do Mikulčíc, ktoré sú situované pár kilometrov východne. Slúžila pre obyvateľov bývajúcich v osade strážcov, ktorá sa nachádzala na mieste dnešnej Kačenárne zhruba od 9. storočia. 

Čítať ďalej: Kostol svätej Margity v Kopčanoch z čias Veľkej Moravy

Malý kaštieľ, ako ho zvyknú domáci nazývať, je situovaný v Oponiciach v okrese Topoľčany. Pamätihodnosť sa nachádza na ceste do Súloviec. Sídli tu Apponyiho múzeum.

Kaštieľ pochádza zo 16.-17. storočia, kedy ho spravovala zemianska rodina Bartakovičovcov, ktorej členovia sú pochovaní v severnej hrobke tunajšieho Farského kostola Petra a Pavla.

V 19. storočí získali kaštieľ Apponyiovci, ktorí boli najvýznamnejším rodom v Oponiciach po stáročia. A práve podľa názvu obce si odvodili svoje "priezvisko". Apponyiovci nikdy v tomto kaštieli nebývali, sídlili totiž v neďalekom Veľkom kaštieli. Malý kaštieľ využívali na reprezentačné účely.

Čítať ďalej: Malý kaštieľ v Oponiciach

Hodrušská Klopačka je jednou z piatich dochovaných baníckych klopačiek na Slovensku. Klopačka bola postavená okolo roku 1521 a vysielali sa z nej dôležité zvukové signály určené obyvateľom doliny. Signálom bol zvuk klopania dreveným kladivom na drevenú dosku z jaseňového dreva. Doska mala z bokov navŕtané rôzne hlboké diery, ktoré zabezpečovali špecifický zvuk a aj dobré šírenie zvuku. Klopanie bolo dostatočne prenikavé, vždy rozlíšiteľné a bolo ho pritom počuť tak ďaleko ako napríklad zvonenie zvonom. Klopať pomocou dosky bolo možné aj kódovane, v rôznom rytme, čiže bolo možné vysielať správy rôzneho druhu. Kopal sa napríklad budíček, začiatok či koniec šichty ale aj rôzne časy pred fáraním, aby baníci vedeli ako veľmi sa majú ponáhľať do bane. Klopali sa aj rôzne udalosti ako úmrtia, požiar či iné nebezpečenstvo.

Na vrcholovej ochodzi Klopačky vo dne v noci mali službu klopačkári.

Čítať ďalej: Banícka klopačka Banská Hodruša

Neďaleko Nitry v pohorí Tríbeč sa nachádza zrúcanina hradu Gýmeš. Ruina sa rozprestiera na kopci, odkiaľ je krásny výhľad na okolité hory. Trasa na hrad Gýmeš z obce Kostoľany pod Tríbečom  je označená žltou turistickou značkou. Cestou hore je dobre vidieť na celú dedinu a tiež na kostolík Sv. Juraja z predrománskeho obdobia, ktorý je  najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou na území Slovenska. Ďalšia trasa na hrad vedie z obce Jelenec.

Zrúcanina hradu nás privíta, atmosférou, ktorú dokáže vyvolať len dielo zapísané do dejín a zároveň sa nachádzajúce stále na mieste. Tu vidíme ako sa podpísal čas na hrade.  Múry už nie sú celé, ale ostali len ich torzami a  pomaly rozpadajú. Je však úžasné vidieť ľudí, ktorí majú záujem, aby sa zachovali tieto ostatky minulosti a zachraňujú ich  pred tým, aby neschátrali úplne. Prechádzame ruinami hradu, stúpame až na vrchol. Z tohto miesta je dovidieť všade - na časti hradu a jeho široké okolie. Je isté, že ide o veľkolepú stavbu, ktorá v minulosti mala svoju silu aj slávu. Nie je čudné, že hrad Gýmeš sa zaraďuje medzi najstaršie a najväčšie hrady na Slovensku, svedčí o tom aj jeho súčasná podoba ktorá stále kraľuje okolitej krajine. Najvzácnejšou časťou hradu je románsko – gotická veža, ktorá poskytuje turistom jedinečnú vyhliadku na krajinu.

Pohľad na románsko - gotickú vežu                                 Pohľad dovnútra veže

Čítať ďalej: Zrúcanina hradu Gýmeš

Mariánska Čelaď (Máriacalád) je dnes malá pustatina, patriaca k Veľkým Lovciam v Novozámockom okrese. Kamenný kostol bol postavený a zasvätený Panne Márii pomocnici a existoval už od roku 1331 v župe Bars (maďarsky pôvodný názov) na území Ostrihomskej diecézy, blízko dediny Kisbelleg  (maďarský pôvodný názov). Pavlínskemu rádu bol venovaný pozemok v roku 1512.  Kláštor v Családe bol postavený približne v tom čase. Založenie kláštora potvrdil kráľ Ľudovít II. v roku 1517. V listine sa nachádza Mariánska Čelaď pod menom Zalat. Prídavné meno „Mariánska„ je neskoršieho pôvodu a pochádza z doby, keď už bol chrám a kláštor zasvätený ku cti Panny Márie. Vpád Turkov a prenasledovanie Menyhertom Balassim prinútilo mníchov odísť do kláštora v Lefantovciach okolo roku 1550.

Čítať ďalej: Pavlínsky kláštor Mariánska Čelaď - Máriacalád