Kolkáreň a tančiareň

Prvé byty pre robotníkov v obci začali stavať v roku 1883, dovtedy bývali v okolitých obciach. Po dokončení prvej výstavby (terajšej kolónii "Na kríži") sa konala banícka slávnosť na počesť založenia kolónie, v roku 1894 na počesť maďarského spisovateľa Móra Jókaiho, no spoločenský život v robotníckej kolónii prakticky neexistoval. Ak sa aj konali nejaké kultúrne podujatia (raz či dvakrát do roka, robotníci sa ich nezúčastňovali, lebo v Rimamuránskej banskej spoločnosti sa úradníci, či dozorcovia nesmeli stýkať s robotníkmi.

Po potlačení štrajku v roku 1905 sa vedenie závodu rozhodlo, že medzi robotníkov dostanú zástupcov zamestnávateľov prostredníctvom kultúrneho spolku (nielen v Železníku ale i v Rákošskej Bani). Tak vznikol Čítací spolok, ktorý prevádzkoval knižnicu a čitáreň novín. V roku 1906, postavila Rimamuránska banská spoločnosť v Železníku dve kolkárne - jednu pre úradníkov a jednu pre podúradníkov. Pre robotníkov postavil kolkáreň Čítací spolok (posledná, robotnícka kolkáreň zostala zachovaná doposiaľ, avšak po víchrici z roku 2016 je v dezolátnom stave). Spoločenský život sa začal viac rozvíjať od roku 1917, keď si robotníci začali zakladať odborové organizácie. Najväčší rozmach nastal po roku 1948 vznikom závodného klubu ROH. 

V obci Železník boli obľúbené tanečné zábavy, ktoré sa konávali v tančiarni (viď obrázok). Nielen v Železníku ale i v širokom okolí bola veľmi obľúbená ľudová kapela Gustáva Krištofa i dychový súbor, ktorý bol založený už v roku 1921.  

Štôlňa Ladislav

Rimavsko-muránska železiarska spoločnosť začala v roku 1855 raziť dedičnú štôlňu Ladislav, aby sprístupnila aj nižšie časti ložiska v Železníku. Zásoby v ložisku sa v tom čase odhadovali na 5,6 milióna ton, čím sa radilo medzi 4 najväčšie ložiská v Rakúsko-Uhorsku. V roku 1856 sa tu vyťažilo 23,3 % celouhorskej ťažby železa, celkovo v Gemeri to bolo 47,4%.  V roku 1857 vyrobila spoločnosť 678 ton železa.

Od štôlne od roku 1883 viedla do huty v Likieri lanová dráha, ktorú začali stavať v roku 1881. V roku 1896 sa začala výstavba ďalšej lanovky do neďalekého Lubeníka - Chyžnianskej Vody, v roku 1901 odtiaľto postavili lanovku do Tisovca. Posledná lanovka bola spustená do prevádzky v roku 1953.

V roku 1927 vybudovala Rimamuránska spoločnosť pred vstupom do štôlne Ladislav novú manipulačnú budovu. V budove bola nielen zhromažďovacia miestnosť pre baníkov a kancelárie dozorcov, ale i umyváreň s umývadlami a kúpeľňovými kabínkami s vaňami. Na ich použitie dával povolenie osobne riaditeľ závodu. 

Kultúrny dom a škôlka

Kino Stachanov

Budova kina pri vstupe do štôlne Ladislav, v ktorej sa vďaka nadšencom zo Železníka i dnes premietajú filmy, bola vybudovaná v roku 1929 ako prevádzkový objekt banskej spoločnosti. Divadelné predstavenia i nemé filmy boli určené pre banských robotníkov zo širokého okolia, keďže v tom čase to bolo jediné kino v celom okrese. Len tri roky potom, ako bol v Československej republike premietnutý prvý zvukový film (v Ústí nad Labem, neskôr v pražskej Lucerne) - v roku 1932 bol zabezpečený nový premietací stroj, ktorý umožňoval premietanie i zvukových filmov. 

Osud kina je podobný ako osud banského závodu. Po druhej svetovej vojne bolo znárodnené, neskôr, v roku 1953 ho začlenili pod závodný klub ROH. Kino dostalo budovateľské pomenovanie „Stachanov“, ktoré má dodnes. Kino však prežilo i zrušenie banského závodu a obyvateľom obce i návštevníkom z okolia slúžilo až do deväťdesiatych rokov minulého storočia. Osud kina spečatila oprava pôvodného historického premietacieho stroja zroku 1932. Opravu realizovalo Združenie prevádzkovateľov a pracovníkov kín, no po oprave sa stroj na svoje miesto v železníckom kine už nevrátil. Poputoval do súkromnej kinematografickej zbierky Rudolfa Šustera v obci Medzev.

Budova však ostala zachovaná ako súčasť pamiatkovej zóny, ktorú vyhlásili v roku 1991. Jej stav bol však žalostný až do roku 2014, kedy sa skupinka mladých nadšencov rozhodla obnoviť premietanie v kine Stachanov. Kinosála slúži nielen na premietanie filmov ale i ako miestny klub. Táto prvá lastovička podnietila postupný záujem o lokalitu Železníka a dobrovoľnícke aktivity na opravu objektov v pamiatkovej zóne obce. 

Andy Sekanová

Obytné domy Štokovec

Až do roku 1883 banskí robotníci na svoje pracoviská v železníckych baniach dochádzali z okolitých obcí, kde bývali vo vlastných či prenajatých bytoch. Ako prvá začala pre svojich zamestnancov budovať byty Rimamuránska spoločnosť, výstavba začala v roku 1882, ako prvé boli postavené šesťbytové domy v robotníckej kolónii "Na kríži" a horná časť kolónie Ladislav. Kolónia Na kríži spadala pod chotár obce Turčok, Ladislava zas pod Sirk. 

Prvé domy bolo dokončené v roku 1883, na počesť ich uvedenia do užívania sa dňa 22. augusta 1883 konala vôbec prvá banícka slávnosť s vojenskou hudbou z Jelšavy. V roku 1884 pribudla v hornej kolónii Ladislav i ľudová škola pre deti baníkov. Až v rokoch 1906 a 1907 dobudovali domy v dolnej časti kolónie Ladislav. V tom čase disponovala Rimamuránska spoločnosť 79 byti pre banských robotníkov a 21 bytmi pre dozorcov a úradníkov. 

Štátne bane postavili v osade Alžbeta (v roku 1920 bola premenovaná na Šrobárovú) s 18 bytmi. Napokon postavili dva poschodové domy s 30 bytmi v chotári obce Sirk. "Sídlisko" nazvali Štokovec, miestni bytové domy doposiaľ nazývajú "Veľký" a "Malý" Štokovec. Pavlačové domy majú osobitú architektúru a aj keď dnes už kde-tu pôvodné členené drevené okná nahradili jednodielne plastové, pavlač z dvora milosrdne tieto moderné výdobytky zakrýva. 

Andy Sekanová

Spracované podľa knihy Gustáva Fráka: Baníctvo v Železníku, vydanej v r. 1987