Neďaleko Nitry v pohorí Tríbeč sa nachádza zrúcanina hradu Gýmeš. Ruina sa rozprestiera na kopci, odkiaľ je krásny výhľad na okolité hory. Trasa na hrad Gýmeš z obce Kostoľany pod Tríbečom je označená žltou turistickou značkou. Cestou hore je dobre vidieť na celú dedinu a tiež na kostolík Sv. Juraja z predrománskeho obdobia, ktorý je najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou na území Slovenska. Ďalšia trasa na hrad vedie z obce Jelenec.
Zrúcanina hradu nás privíta, atmosférou, ktorú dokáže vyvolať len dielo zapísané do dejín a zároveň sa nachádzajúce stále na mieste. Tu vidíme ako sa podpísal čas na hrade. Múry už nie sú celé, ale ostali len ich torzami a pomaly rozpadajú. Je však úžasné vidieť ľudí, ktorí majú záujem, aby sa zachovali tieto ostatky minulosti a zachraňujú ich pred tým, aby neschátrali úplne. Prechádzame ruinami hradu, stúpame až na vrchol. Z tohto miesta je dovidieť všade - na časti hradu a jeho široké okolie. Je isté, že ide o veľkolepú stavbu, ktorá v minulosti mala svoju silu aj slávu. Nie je čudné, že hrad Gýmeš sa zaraďuje medzi najstaršie a najväčšie hrady na Slovensku, svedčí o tom aj jeho súčasná podoba ktorá stále kraľuje okolitej krajine. Najvzácnejšou časťou hradu je románsko – gotická veža, ktorá poskytuje turistom jedinečnú vyhliadku na krajinu.
Pohľad na románsko - gotickú vežu Pohľad dovnútra veže
Čítať ďalej: Zrúcanina hradu Gýmeš
Slovenské opálové bane – svetový skvost a národný poklad Slovákov, ktorý stále ukrýva množstvo neprebádaných chodieb, tajomstiev a legendárneho opálu.
Staré banské diela na východe Slovenska pri Prešove v katastrálnom území obce Červenica, zažívajú svoje znovuzrodenie. Kompletne zrekonštruované základky a staré banské chodby sú sprístupnené pre verejnosť.
Na svete boli známe už od 16. storočia, vtedy hlavne u klenotníkov a zlatníkov. Teraz si na svoje prídu aj milovníci minerálov, geológie, baníctva, histórie ale aj rodiny s deťmi, čo majú záujem spoznávať podzemné krásy Slovenska. Banské diela sú najstaršie na svete a jediné na našom kontinente. V podzemí je cca 24 km banských chodieb, 17 horizontov z ktorých je 5 zaplavených. V bani sa momentálne prevádzkuje aj technické potápanie.
Čítať ďalej: Slovenské opálové bane
Vďaka miestnym nadšencom a vďaka obecnému úradu Sirk sa v roku 2015 začalo s obnovou vnútorných priestorov budovy miestneho kina v časti Železník. Kino fungovalo už od roku 1929 a pôvodne sa v ňom premietali nemé filmy. I po revolúcii v roku 1989 pokračovalo vo svojej činnosti a cez víkendy prinášalo divákom kultúru pomerne dlho až do roku 2002. Potom budova chátrala.
Čítať ďalej: Historické kino na Gemeri obnovilo po rokoch svoju činnosť
Mariánska Čelaď (Máriacalád) je dnes malá pustatina, patriaca k Veľkým Lovciam v Novozámockom okrese. Kamenný kostol bol postavený a zasvätený Panne Márii pomocnici a existoval už od roku 1331 v župe Bars (maďarsky pôvodný názov) na území Ostrihomskej diecézy, blízko dediny Kisbelleg (maďarský pôvodný názov). Pavlínskemu rádu bol venovaný pozemok v roku 1512. Kláštor v Családe bol postavený približne v tom čase. Založenie kláštora potvrdil kráľ Ľudovít II. v roku 1517. V listine sa nachádza Mariánska Čelaď pod menom Zalat. Prídavné meno „Mariánska„ je neskoršieho pôvodu a pochádza z doby, keď už bol chrám a kláštor zasvätený ku cti Panny Márie. Vpád Turkov a prenasledovanie Menyhertom Balassim prinútilo mníchov odísť do kláštora v Lefantovciach okolo roku 1550.
Čítať ďalej: Pavlínsky kláštor Mariánska Čelaď - Máriacalád
Pozrite si pekné časozberné video od Vladimíra Šifru. Simfónia noci a naše najfotogenickejšie pohorie :)
Osudy železiarne postavenej v r. 1836 sú zahalené tajomstvami. Objekt ľudovo nazývaný hámor, z ktorého sa zachovali obvodové múry a centrálna vysoká pec, sa nachádza 2 km od stredu obce Podbiel. Je koncovým bodom náučného chodníka. Stavbu si všimnete veľmi ľahko pokiaľ cestujete od Podbiela smerom do skanzenu v Zuberci.
Čítať ďalej: Františkova huta v Podbieli
Prinášame vám 4. ročník našej fotosúťaže o NAJ POKLAD SLOVENSKA. Jej hlavným cieľom je propagácia krás Slovenska prostredníctvom vašich forografií. Zapojiť sa môže každý prostredníctvom vlastnej fotografie. Tri fotografie vyhodnotené ako najlepšie získajú hodnotné ceny.
Súťaž prebieha v období od 15.11.2014 do 10.1.2015.
Súťaž skončila. Ďakujeme za účasť a gratulujeme víťazom.
Čítať ďalej: Naj Poklad Slovenska 2014
Mesto Kremnica a jej okolie láka návštevníkov predovšetkým svojou baníckou históriou. Pár minút od centra sa nachádza banské múzeum štôlňa Andrej, ktorú nazývajú aj "križovatka soročiami". Veľmi zaujímavá prehliadka trvá približne 60 minút a návštevník sa oboznámi s históriou dobývania zlato-striebornej rudy, z ktorej sa v 14. a 15. storočí vyrobila podstatná časť zlata v Európe.
Čítať ďalej: Banské múzeum Kremnica - štôlňa Andrej
Železnícke bane boli zmapované v roku 1863 z iniciatívy Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti. Miestna ruda bola kvalitná a lacná v porovnaní s rudou z iných gemerských baní aj zo zahraničných. Cena bola nižšia aj napriek nákladnému systému prepravy k peciam na vozoch po zlých cestách. Rimavsko-muránska spoločnosť v rámci šetrenia za dovoz vypracovala plán úzkokoľajky do Revúcej a do Tisovca. Spoločnosť mala zaplatiť 2/3 nákladov a zvyšnú tretinu mal hradiť štát, ten po počiatočnom súhlase od projektu odstúpil. Zásoby v ložisku sa odhadovali v 60. rokoch 19. storočia na 5,6 milióna ton, zásoby v Rákoši na polovicu zásob Železníka.
Železnícke ložisko sa stalo dosť významným, v roku 1856 sa vyťažilo 47,4% celouhorskej ťažby železa v Gemeri, z toho v Železníku 23,3%. Rakúsky železiarsky odborník I. Biderman 1857 zaraďoval železnícke a rákošské ložisko medzi štyri najväčšie ložiská v Rakúsku (ostatné Präphil, Erzberg, Krušná Hora). Uhorský železiarsky priemysel dostával rudu zo Železníka najlacnejšie v monarchii.
Čítať ďalej: História železorudných baní v Železníku 3
Gemer, kraj stáročia spojený so železnou rudou, vďaka nej prosperujúci a rozvíjajúci sa, kvôli jej nedostatku a vyčerpaniu kraj chudobný a zabudnutý. Významné ložisko bolo vo vrchu Železník. Na jeho úpätí sa krčia dnes pomaly vymierajúce obce Turčok, Sirk, Rákoš a Nandraž. Cesty v tomto kraji sú úzke, porozbíjané lesnou technikou, doprava je riedka, návštevnosť týchto miest nijako nenaznačuje, že tu bolo jedno z najdôležitejších ložísk železnej rudy v Rakúsko-Uhorsku. História ťažby železnej rudy na Železníku siaha do rímskych čias.
Čítať ďalej: História železorudných baní v Železníku 1
Začiatkom 19. storočia stúpala spotreba železa, bolo teda potrebné preniknúť aj k nižším častiam ložiska. Na to sa museli podnikatelia združovať, náklady na také banské diela prevyšovali možnosti jednotlivcov. Prvým krokom k vytvoreniu spoločnosti bolo vydanie oprávnenia v Rákoši na razenie štôlne Ladislav. Štôlňa odvodnila ďalšie šachty, ktoré sa následne mohli prehĺbiť. Dotýkala sa cudzích oprávnení, musela teda byť vyrazená spoločne, a preto vznikla spoločnosť pomenovaná Ladislav.
4.12.1802 rákošskí podnikatelia založili druhú spoločnosť a vyrazili ďalšiu štôlňu. V roku 1807 sa obe spoločnosti zlúčili pod názvom Spoločnosť Ladislav. V Revúcej taktiež vznikla spoločnosť v roku 1807 nazvaná Železná kompánia.
Čítať ďalej: História železorudných baní v Železníku 2
Pekné časozberné video z Malej Fatry, tentokrát však od nemeckého autora Stephana Messnera.
Vďačným turistickým cieľom v okolí Nitry je zrúcanina Oponického hradu. Ponúka nenáročnú trasu vhodnú aj pre rodiny s malými deťmi, navyše túto trasu, ktorá vedie po zelenej značke z obce Oponice zvládnete za pár hodín, takže si stačí rezervovať popoludnie a môžete zažiť pekný výlet.
Oponický hrad bol jedným z radu pevností kontrolujúcich údolie rieky Nitry s dôležitým stredovekými komunikáciami. Hrad dal postaviť koncom 13. storočia brat Matúša Čáka Trenčianskeho, magister Peter Čák. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza ale až zo začiatku 14. storočia v súvislosti s predčasnou smrťou Petra Čáka. Hrad nato prešiel do rúk jeho brata Matúša. Oponice sa tak stali jedným z oporných bodov rozsiahlych Čákových dŕžav.
Čítať ďalej: Oponický hrad
Čachtický hrad vznikol v druhej polovici 13.-teho storočia a patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska. Prvými pánmi hradu boli Peter a Pongrác z rodu Hunt - Poznanovcov, pričom istý čas patril aj Matúšovi Čákovi. V roku 1392 prešiel do majetku Stibora zo Stiboríc, ktorý vlastnil 15 hradov na Považí. Od roku 1569 boli vlastníkmi Nádasdyovci. V roku 1708 dobyli hrad vojská Františka Rákócziho II. a odvtedy začal chátrať, aj keď istý čas slúžil ako väzenie.
Čítať ďalej: Čachtický hrad
Castro nostro Scypus, náš hrad Spiš, nesie so sebou zaujímavú históriu. Je známy ako sídlo uhorských kráľov. V priebehu storočí sa postupne menil a rozširoval svoju mohutnosť. Rozmery, v akých ho vidíme dnes získal v 15. storočí. Za najväčší hrad v Európe ho považujeme od obdobia kedy v juhozápadnej časti vzniklo rozsiahle nádvorie s rozlohou 285 x 115 metrov. Stavba hradu dominuje okolitej krajine dodnes a stala sa jej symbolom.
Čítať ďalej: Spišský hrad