Neďaleko obce Jánovce v popradskom okrese sa asi kilometer od cesty vypína na prvý pohľad obyčajný kopec, zarastený trávou, kríkmi a borovicami. Je to praveké sídlo otomanskej kultúry z doby bronzovej staré takmer 4000 rokov.
Tadiaľto v praveku prechádzala tzv. Severná cesta spájajúca Baltické more so Stredozemným a Myšia hôrka bola akousi strážnou pevnosťou, ktorá sa starala o bezpečnosť kupeckých karaván, poskytovala im stravu a možnosť odpočinku.
Prvá zmienka o tomto pravekom sídle sa objavila koncom 19.st. Vtedy tu ešte existovali asi dvojmetrové zbytky múrov. Obyvatelia okolitých obcí ich ale porozoberali a použili pri stavbe svojich obydlí, ktoré im zničili požiare. V r.1968 sa tu začal archeologický výskum, ktorý trval sedem rokov. Archeológovia odhalili dovtedy nevídané skutočnosti.
Mestečko na Myšej Hôrke bolo postavené na vyvýšenom mieste, kde ho z jednej strane chránil prudký zalesnený svah s drevenými palisádami a z troch strán bolo kamenné opevnenie. Najstaršie nájdené kamenné opevnenie v pravekej strednej Európe. V odborných kruhoch sa táto lokalita nazýva aj slovenské Mykény. Mala podobný dômyselne vypracovaný obranný systém, ako mali grécke Mykény. Skladal sa z valu,ktorý bol z jednej aj z druhej strany spevnený kamenným múrom. Pred valom bol ešte osobiný kamenný múr a pred ním 6m široká priekopa. Kamenný múr tvorili dôkladne opracované a presne do seba zapadajúce kamene bez použitia malty,ktorú vtedy ešte nepoznali. Domy boli usporiadané do ulíc. Hradby boli postavené v tvare U a do mestečka sa vchádzalo bránou, ktorú tvorili dve okrúhle kamenné bašty. Na stavbu takéhoto opevnenia bolo treba veľké množstvo ľudí, ktorí vytesávali kamenné bloky a dovážali ich z väčších vzdialeností povozmi. O tom svedčia početné nálezy kostí koní, bočnice zubadiel ozdobené mykénskym ornamentom,hlinené kolieska vozíkov - kultové,ktoré boli modelmy skutočných vozov.. Tieto exponáty sú vystavené v Podtatranskom múzeu v Poprade.
Ulice s domami nadväzovali na vstupnú bránu a opevnenie. Týmto urbanistickým riešením sa podobá odkrytému sídlisku v Barci pri Košiciach.To tiež zaniklo pri požiari.
Na Myšej Hôrke boli postavené dva druhy obydlí. Jedny patrili privilegovanej vrstve mocných a bohatých a druhé remeselníkom, obchodníkom a vojakom. Uprostred vydláždeného námestia stála akropola, v ktorej žili privilegovaní obyvatelia. Ich domy sa značne líšili od ostatných. Boli síce drevené, ako ostatné,ale postavené na kamenných základoch vyhĺbených v skale a našli sa v nich zlaté a bronzové šperky, výrobky z kostí a jantáru s mykénskou ornamentikou, fajansové perly známe iba v Egypte. Boli uložené na poličkách a v kamenných skrinkách - trezoroch pod dlážkou.Poličky zhoreli a šperky sa zosypali na zem. Spolu sa našlo 21 takýchto pokladov. V domoch remeselníkov a obchodníkov sa našli kostené a bronzové predmety, tkáčske závažia,pieskovcové formy na odlievanie bronzových dýk a šperkov zvané kadluby a iné.
Zaujímavosťou je, že v mestečku sa nenašlo žiadne poľnohospodárske náradie, čiže obyvatelia sa pravdepodobne poľnohospodárstvom vôbec nezaoberali a takéto produkty získavali zrejme výmenným obchodom. Zlaté ozdoby sa vyrábali priamo v meste. Je to zrejme prvý dôkaz o miestnej výrobe a produkcii zlata v karpatskom prostredí a tiež o tom, že zlato sa asi ryžovalo v neďalekom Slovenskom Rudohorí, ktorého prírodné bohatstvo sa už v praveku využívalo aj na vývoz. Okrem zlatých šperkov sa tu vyrábala keramika a odlievali bronzové predmety. Tieto dôkazy vyvracajú predstavy o tom, že pravek bol zaostalý.
Neďaleko vstupnej brány bolo kultové miesto - obetisko. Našlo sa tu 9 kostier z toho 7 detských. Boli znetvorené a v niektorých prípadoch chýbajú časti rúk alebo nôh. Svedčí to o kanibalizme.Nebolo to ľudožrútstvo z dôvodu hladu, ale z náboženských predstáv. Pri bližšom preskúmaní zachovalejších kostier, sa zistilo, že išlo postihnuté, choré osoby. Takže bohovia dostali svoju obetu a živí sa zbavili tých, ktorí pre nich nemali veľkú cenu. A aby sa zdôraznili súvislosti medzi neďalekým kultovým miestom v Gánovciach, boli sem privezené tri kusy gánovského travertínu, vytesané do podoby srdca. Také sa našli len v Gánovciach. Aj napriek vyspelosti ľudí žijúcich na Myšej Hôrke, boli kultové zvyky vždy neodmysliteľnou súčasťou významných sídlisk a my ich dnes len ťažko môžeme pochopiť.
Všetky lokality ľudí z tohto obdobia na Spiši, sú situované tak, aby z nich bolo dobre vidieť na Vysoké Tatry. Zrejme Tatry hrali v kulte takú istú úlohu, ako kedysi Olymp v starom Grécku.
Medzi najcennejšie nálezy z Myšej Hôrky patria zlatý náramok zdobený mykénskou ornamentikou, bronzová ozdoba so symbolom slnka a s levími hlavami, bronzové ihlice, prstene náušnice, misy, džbány, hrnce, poháriky. Zvláštnosťou sú prenosné piecky - pyrauny, ktoré sa zrejme používali na prípravu jedál a kúrenie, ale mohli slúžiť aj pri kultových obradoch. Niektoré vzácne predmety sa nachádzajú v stálej expozícii na Bratislavskom hrade. Prenosnú piecku si môžete pozrieť v Podtatranskom múzeu v Poprade.
Toto mestečko zaniklo náhle. Keďže sa tu našlo ukrytých toľko vzácnych predmetov po ktoré sa nikto nevrátil, tak historici predpokladajú, že došlo k požiaru, celé mesto vyhorelo a obyvatelia boli zrejme odvlečení. K takejto tragédii mohlo dôjsť len počas vojny. A keďže protivníci dokázali prekonať také mocné opevnenie, muselo ich byť mnohonásobne viac. Kto bol nepriateľom, sa z pamiatok nedá vyčítať. Zaujímavé je, že takmer všetky mestá zo staršej doby bronzovej zanikli požiarom. Myšia Hôrka potom už nebola nikdy viac osídlená. Vďaka tejto pohrome, však mohli historici zdokumentovať život spoločenstva, ktoré žilo približne v roku 1500 pred n.l.
Je faktom, že na Myšej Hôrke vznikla v praveku jedna z najvyspelejších civilizácií strednej Európy a to je dôkaz, že naše územie už vtedy bolo nezanedbateľnou časťou Európy.
Takže, nenápadný kopec neďaleko Jánoviec, ani z ďaleka nie je taký obyčajný, ako by sa nám na prvý pohľad mohlo zdať.
Mapa:
{source}
<!-- You can place html anywhere within the source tags -->
<iframe width="425" height="350" frameborder="0" scrolling="no" marginheight="0" marginwidth="0" src="http://maps.google.sk/maps?q=49.007981,20.430179&num=1&t=h&hl=sk&ie=UTF8&ll=49.01074,20.437832&spn=0.039408,0.072956&z=13&output=embed"></iframe><br /><small><a href="http://maps.google.sk/maps?q=49.007981,20.430179&num=1&t=h&hl=sk&ie=UTF8&ll=49.01074,20.437832&spn=0.039408,0.072956&z=13&source=embed" style="color:#0000FF;text-align:left">Zväčšiť mapu</a></small>
<script language="javascript" type="text/javascript">
// You can place JavaScript like this
</script>
<?php
// You can place PHP like this
?>
{/source}